Táto vláda pokazila všetko na čo siahla, ale, zdá sa, že sa nezastaví pred ničím a naďalej nachádza ďalšie a ďalšie dno. Najnovšie sme svedkami otvoreného boja v rámci polície a minister Mikulec sa tvári, že všetko je v najlepšom poriadku. Ale nie je. To, že situácia je mimoriadne vážna potvrdzuje aj smrť bývalého prezidenta policajného zboru Milana Lučanského. Potvrdzuje to aj fakt, že potom ako bývalý šéf NAKA Zurian upozornil na to, že prebieha vojna v polícii, Igor Matovič sa stretáva s kajúcnikmi a premiér Heger bol vydieraný, na druhý deň mu NAKA vyvalila dvere. Potvrdením vojny policajtov je aj to, že šéf policajnej inšpekcie Szabó, je vzatý do väzby za 15 rokov starý prípad presne v ten deň, keď sa mali tieto závažné skutočnosti začať prešetrovať.
Vyšetrovať sa musí na základe dôkazov a nie na základe politickej objednávky
Dnes tu existuje skupinka vyšetrovateľov a prokurátorov špeciálnej prokuratúry, ktorý na základe politickej objednávky používajú napríklad kajúcnikov na usvedčovanie a následné vzatie osôb do väzby. To nie je moja konštrukcia, toto hovorí správa Slovenskej informačnej služby. A navyše, toto všetko má byť zdokumentované aj technickými prostriedkami, ktoré môžu byť použité aj pred súdom. Mimochodom, dvere boli vykopnuté aj bývalému riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, ktorý uvedené podozrenia spracoval. Ak už toto nie je vojna v polícii, tak naozaj neviem…
V právnom štáte rozhoduje súd, nie usvedčený daňový podvodník Igor Matovič, ani vicepremiérka Remišová a jej pexeso s osobami, ktoré by chcela zavrieť. Nie sú ani, vyšetrovateľmi, ani sudcami, aj keď mám pocit, ako keby by boli najradšej rovno katmi. Vyšetrovať treba, ale musí sa to robiť na základe dôkazov a nie politickej objednávky.
Fejkový minister ostal, hlasovacie automaty v parlamente to zariadili
Už počas pandémie bolo jasné, že minister Mikulec je jedným z najslabších členov vlády, ktorý ako šéf ústredného krízového štábu v podstate ani neexistoval. Dnes máme na Slovensku zrejmý boj bezpečnostných zložiek a priamu politickú zodpovednosť za ňu nesie predovšetkým minister vnútra Roman Mikulec, ktorému sa to očividne vymklo spod kontroly. Aj preto oprávnene čelil v parlamente odvolávaniu. Kto, ale čakal že tento fejkový minister opustí svoj úrad, aj so svojimi fejkovými hodinkami, tak sa mýlil. Napriek tomu, že vlastní koaliční kolegovia o ňom vravia, že nezvláda svoju funkciu, a že „iba svieti a kúri, v policajnom zbore má bordel“. V kresle ministra vnútra tak naďalej ostáva človek, ktorý je politický zodpovedný za vojnu v polícii, bola mu v minulosti odobratá previerka na prísne tajné, pretože podľa dostupných záznamov v určitých veciach zavádzal, čelil disciplinárnemu konaniu Ivety Radičovej, keď bola premiérkou za to, že neodovzdal informácie o tunelovaní vojenskej služby. Čelí aj vážnym finančným podozreniam z rodinkárstva. Ale na svojom poste ostáva, pretože hlasovacie automaty v parlamente poslušne stlačili gombíky.