Keď médiá informovali o zásahu NAKA na Okresnom súde Bratislava III, tušil som, že sa dozvieme ešte veľa zaujímavých vecí. O Hamranových a Lipšicových klamstvách, ako príslušníci NAKA postupovali profesionálne, zdržanlivo a úctivo, si mnoho ľudí myslelo svoje. Nezabudli ešte podotknúť, že utajovaná príloha spisu, ktorú chceli zaistiť musela pokútnym spôsobom ( asi v noci?) opustiť priestor určený pre utajované skutočnosti, pretože NAKA strážila vstup do priestoru, kde sa nachádzal. Hamran s Lipšicom obhajovali príslušníkov NAKA tak, ako by boli sami pri zásahu prítomní alebo ho osobne koordinovali.
Naopak, spochybňovali vyjadrenia predsedu súdu, službukonajúceho sudcu, zákonnej sudkyne, súdnej tajomníčky a vrátnika, ktorí svoje svedectvo o zásahu poskytli v takom rozsahu, ako ho zažili na vlastnej koži.
Nadpráca ministerky Kolíkovej?
Nie je prekvapujúce, že v celej záležitosti sa na stranu „elity“ z NAKA pridala aj ministerka Kolíková. Ešte minulý týždeň som informoval, že v čase rozhodovania Najvyššieho správneho súdu SR o disciplinárnom previnení Daniela Lipšica sa ministerka Kolíková stretla s predsedníčkou senátu ( JUDr. Anita Filová), ktorá o Lipšicovi rozhodovala. Náhoda? Ministerka Kolíková sa očividne veľmi zvláštnym spôsobom snaží o zvýšenie dôveryhodnosť justície a to osobným obiehaním sudcov pred rozhodovaním v citlivých veciach.
Predseda Súdnej rady SR sa k celej záležitosti postavil tak, že alibisticky strčil hlavu do piesku a vec necháva vyhniť. Som naozaj zvedavý, čo si o postupe predsedu Súdnej rady SR myslia sudcovia na Slovensku.
Vyšetrovateľská elita alebo babráci?
Som rád, že mlčanie prelomila aspoň trestná sudkyňa a členka Súdnej rady Marcela Kosová, ktorá poskytla rozhovor o skutočnostiach, ktoré dodnes neboli známe. Z neho vyplýva nielen to, že NAKA vyvíjala neoprávnený nátlak voči súdnej moci, zadržiavala nesprávnu osobu, ale poskytla aj vysvetlenie ako utajovaná príloha opustila budovu súdu. Marcela Kosová to pomenovala trefne ako bezprecedentný, „Jediný zásah tohto typu v celej Európe.“ Policajný prezident Hamran poskytol médiám a verejnosti verziu ako zo špionážneho filmu. Vyhlásil, že utajovaná príloha potajme „opustila budovu a aj trezor, hoci naši príslušníci pred ním stáli už od šiestej“. A realita? 7 po zuby ozbrojených policajtov, strážilo miestnosť so súdnou úradníčkou, zatiaľ čo do tej iste miestnosti, priamo pred nimi vošla oprávnená pracovníčka súdu a zobrala prílohu, vyšla von a následne ju odovzdala štandardnou cestou pracovníčke prokuratúry. Čo myslíte, jedná sa o elitu vyšetrovateľov alebo bandu babrákov?